KUCHÁRSKA KNIHA

To, že mačky zbožňujú otvorené knihy a rozložené papiere je známa vec. Keď si majiteľ mačičky otvorí pútavú knihu, najnovšie číslo obľúbeného časopisu alebo si rozloží podklady pre účtovníctvo, nastane jeho skúška trpezlivosti. Mačky si totiž na knihy a papiere ľahnú presne tak, aby sa majiteľ nemohol venovať niečomu inému ako im...

Jediní, kto má z tohto zvláštneho mačacieho zvyku u nás radosť, sú moji synovia. Ich výhovorky, že sa nemôžu učiť, lebo im Beni alebo Eliška leží na učebnici a zošite, sú síce priehľadné, ale bohužiaľ založené na pravde...

Podobne som dopadla aj ja, keď som išla pred veľkonočnými sviatkami piecť zákusky. Otvorila som si na stole moju kuchársku knihu, ktorá už rokmi vonia upečenými koláčikmi, namiešanými pomazánkami a uvarenými dobrotami. Začala som vyberať z chladničky všetky potrebné suroviny a keď som sa otočila ku stolu - pozerali sa na mňa dve oranžové a dve modré očká. Na tom by ešte nebolo samozrejme nič zlé, keby však majitelia týchto očí neležali presne na mojej kuchárskej knihe. Neviem, či mi tým chceli naznačiť, že by som po 13 tokoch manželstva mala ovládať všetky recepty naspamäť alebo či to bol jasný signál, že je najvyšší čas začať s redukčnou diétou. Nech to bolo akokoľvek, moji cicúšikovia sa tvárili nadmieru spokojne, ako keby ležali na saténovom vankúši. Pokrývali knihu tak precízne, že som z nej nevidela ani riadok - ako keby sa vopred dohodli. Teraz som nevedela - 250gramov alebo 520gramov múky...4 vajíčka alebo len 3...ach jaj!

Nakoniec som nemala inú možnosť ako mojich chlpáčov z kuchárskej knihy zložiť dolu. No mali ste vidieť tie urazené "ksichtíky". Ako som si to len mohla dovoliť! Obaja odkráčali urazene z kuchyne.

Neviem, či to bola ich pomsta alebo moja nešikovnosť, ale zákusok sa mi vôbec nepodaril. Tak som znova otvorila na stole kuchársku knihu, ale teraz som sa neotočila ku chladničke, ale išla som do obchodu kúpiť zákusky. Veď Veľká noc je len raz za rok a redukčná diéta počká. A nech si teraz na tej knihe ležia koľko chcú!

Keď som sa z vrátila z obchodu, na knihe nikto neležal. Na čo aj, koláčiky boli upečené (teda nakúpené) a nikto by sa už nerozčuľoval nad tým, že na nej ležia. A bez toho to predsa pre mačky nie je ono, no nie?

 

ďalší príbeh                                  späť