PÍSOMKY

 

Január je nepríjemným mesiacom pre dve skupiny ľudí - pre študentov, ktorí v škole stále píšu polročné písomky a pre učiteľov, ktorí tie písomky musia opravovať...

Naši drobci boli vždy tam, kde sa niečo dialo. Napríklad keď som umývala podlahu, nebolo väčšej zábavy ako sa po nej naháňať a doslova šmýkať...  Kubko s Jojkom boli zase vždy "šťastní", keď si rozložili po izbičke stavebnice, poprepájali budovy, precízne rozostavali vojakov do strategických pozícií, keď v tom pribehlo chlpaté prepadové komando a rozmetalo vojakov aj budovy na všetky strany...

Podobným spôsobom mi mačiatka pomáhali aj pri opravovaní písomiek. Rozložila som si papiere po stole (do strategických pozícií) a v tom pribehli "asistenti".

S výrazom najinteligentnejších tvorov na planéte si prezerali papiere

a chvíľami som mala pocit, že ich začnú aj opravovať!

Ale nestalo sa tak. Škoda... Pousádzali sa na písomky a začali vyvaľovať svoje modré očká. A tým sa nedalo odolať. Veď písomky počkajú. Pohrali sme sa, potom som otvorila dobré konzervičky a keď všetci pospali, vrátila som sa k mojej nemilej činnosti. Ale išlo to celkom dobre, dokonca som kde-tu prihodila bod navyše (akože od mačiatok). Keď som sa potom neskoro v noci presúvala do spálne a videla som to biele, sladko spiace klbko, prišla som na to, že ten január až tak hrozný nie je...

späť