VIANOČNÝ KAPOR

 

Vianoce u nás by nemohli byť bez vianočného kapra. Vždy si aspoň deň, dva popláva vo vaničke. Keď boli naši chlapci malí, veľmi sa z kapríka tešili. Tento rok sme ním spravili  radosť aj iným "chlapcom", tým štvornohým.

 Zekie: "Musím sa ísť pozrieť, čo to dali do tej vane..."

Zekie: "Wau, čo to je? Videl si niekedy niečo také Eddy?"

Eddy: "No veru nevidel! Počkaj pozriem sa bližšie teraz ja."

"Je to slizké, nemá to nohy a chúďa ani chlpy ani uši to nemá!"

Eddy: "Choď zavolať Doxi, je staršia a múdrejšia a možno nám povie, čo to je..."

Doxi: "No čo ste vy zbojníci zase objavili?!"

Doxi: "Jéééééj, vianočný kapor, to si pamätám! "

"To je dobré znamenie! Za pár dní budú Vianoce, vtedy nám ľudkovia postavia nové "stromčekové" škrabadlo a pod neho dajú darčeky! Samozrejme aj pre nás!"

P.S.: Možno ste čakali dramatickejší záver nášho príbehu. Ten aj nastal. Malý Etien sa rozhodol, že stúpi na tú "rovnú priehľadnú plochu", ktorej my ľudia hovoríme hladina. Našťastie si namočil len labky a spodok bruška. V teplučkej osuške v mojom náručí rýchlo zabudol na nepríjemný zážitok a začal priasť.... bol rád, že nie je kapor, ale  malé rozmaznávané mačiatko v bezpečnom objatí =)

späť