ZÁZRAK  ŽIVOTA

   Rýdzo slovenský výraz "prvôstka" je plný nežnosti, s jemnou príchuťou strachu z nepoznaného, z niečoho, čo bude prvý krát. Je fascinujúce sledovať, s akou ľahkosťou prijímajú zvieratá rolu matky a hlavne s akou oddanosťou a samozrejmosťou prijímajú bolesť a privádzajú na svet svoje mláďatá.

Príroda je silná a obdarila zvieratá širokou paletou inštinktov, ktoré im našepkávajú, čo majú alebo môžu robiť.

Eliška podobne ako asi väčšina mačiek, prežila svoju brezivosť bez problémov. Skoky, naháňačky a klbčenie s Benim nijako nenaznačovali, že jej v brušku rastú mačiatka. Jednoducho - tváriť sa ako významná a obdivuhodná budúca matka sa jej akosi nechcelo. No a potom stačili dve hodiny na to, aby sa mi moje večné "mačiatko" zmenilo na starostlivú a obetavú mamu. Všetko to zvládla fantasticky /kiežby som to mohla povedať aj o sebe.../

Puto medzi mnou a Eliškou od toho dňa akosi zosilnelo. Bolo to asi pre tajomstvo materstva, ktoré sa nedá popísať, dá sa jedine prežiť.

   Eliška je fantastická mamina, stačí tiché zapišťanie a všetky jej zmysly sú v pohotovosti. Ale najkrajšia je vtedy, keď labkou objíme obe mačiatka, začne priasť, prižmúri oči a bez slov mi povie: "Toto je teraz stred môjho vesmíru."

 

ďalší príbeh                      späť